Vek vesmíru a vzdialenosť hviezdy

Hubblov vesmírny teleskop znovu prelomil pozorovací rekord. Tento známy teleskop umiestnený vysoko nad našimi hlavami, na obežnej dráhe Zeme, našiel najvzdialenejšiu „obyčajnú“ hviezdu. Tá bola pozorovaná ohromujúcich 9 miliárd svetelných rokov od Zeme, čo vlastne znamená, že vedci vidia, čo sa vo vesmíre odohrávalo pred 9 miliardami rokov. Je to akési “cestovanie v čase”. Pre porovnanie, vek vesmíru sa podľa vedcov odhaduje na zhruba 13,8 miliárd rokov.

Sledovali nesledovateľné

Za normálnych okolností hviezdy, ktoré sú veľmi ďaleko je príliš ťažké individuálne pozorovať.  Oveľa jednoduchšie je vidieť vzdialené galaxie alebo supernovy (hviezdne explózie). Táto konkrétna hviezda sa však nachádza naozaj ďaleko a je stále klasifikovaná ako obyčajná hviezda, čo znamená, že je v hlavnom stave svojho hviezdneho “cyklu” (v tomto cykle hviezda spája vodík s héliom pri ktorom vzniká svetlo).  

Pre predstavu uvedieme zjednodušený opis evolúcie hviezdy. Po tom ako je hviezda v hlavnom cykle (ako naša vyššie spomenutá) začne hviezda spaľovať vodík zo svojho jadra, vtedy už je za svojím hlavným cyklom. Po tejto fáze nasledujú dva rôzne prejavy. Veľké hviezdy explodujú do supernov, zatiaľ čo menšie hviezdy sa zrútia – implodujú do formy ktorú označujeme ako “biely trpaslík”.

Vek vesmíru a vzdialenosť hviezdy Hubblový vesmírny teleskop znovu prelomil pozorovací rekord. Tento známy teleskop umiestnený vysoko nad našimi hlavami, na obežnej dráhe Zeme, našiel najvzdialenejšiu "obyčajnú" hviezdu. Tá bola pozorovaná ohromujúcich 9 miliárd svetelných rokov od Zeme, čo vlastne znamená, že vedci vidia, čo sa vo vesmíre odohrávalo pred 9 miliardami rokov. Je to akési “cestovanie v čase”. Pre porovnanie, vek vesmíru sa podľa vedcov odhaduje na zhruba 13,8 miliárd rokov. Sledovali nesledovateľné Za normálnych okolností hviezdy, ktoré sú veľmi ďaleko je príliš ťažké individuálne pozorovať. Oveľa jednoduchšie je vidieť vzdialené galaxie alebo supernovy (hviezdne explózie). Táto konkrétna hviezda sa však nachádza naozaj ďaleko a je stále klasifikovaná ako obyčajná hviezda, čo znamená, že je v hlavnom stave svojho hviezdneho “cyklu” (v tomto cykle hviezda spája vodík s héliom pri ktorom vzniká svetlo). Pre predstavu uvedieme zjednodušený opis evolúcie hviezdy. Po tom ako je hviezda v hlavnom cykle (ako naša vyššie spomenutá) začne hviezda spaľovať vodík zo svojho jadra, vtedy už je za svojím hlavným cyklom. Po tejto fáze nasledujú dva rôzne prejavy. Veľké hviezdy explodujú do supernov, zatiaľ čo menšie hviezdy sa zrútia - implodujú do formy ktorú označujeme ako “biely trpaslík”.

Gravitačné pole opäť v akcii

Astronómovia našli hviezdu na základe gravitačného sledovania a dali jej meno Icarus. Spôsob, ktorý dovolil odpozorovať túto zaujímavú hviezdu spočíva v tom, že masívne zhluky galaxií alebo iné objekty ohýbaju svetlo z objektov za nimi, čo z pohľadu pozorovania zo Zeme spôsobuje oveľa jasnejšie objekty.

Úlohu zohralo aj šťastie astronómov

Zvyčajne takýto proces pozorovania môže zväčšiť objekty len približne 50-násobne, ale astronómovia v tomto prípade mali šťastie: nová hviezda bola zväčšená viac ako 2000-krát, pretože iná hviezda prešla krátko zorným poľom medzi Hubbleom a hviezdou Icarus. Tento vzácny pohľad na ďalekú hviezdu by mohol poskytnúť náhlad do procesu, ako sa hviezdy vo všeobecnosti vyvíjajú, najmä tie, ktoré sú mimoriadne svetlé.

„Po prvýkrát sme videli normálnu hviezdu – nie supernovu, nie výbuch gama žiarenia, ale  stabilnú hviezdu – vo vzdialenosti deväť miliárd svetelných rokov, tento objektív je úžasný kozmický ďalekohľad.“ uviedol spoluautor Alex Filippenko , astronóm v UC Berkeley,.

Icarus, ktorý je viac formálne známy ako MACS J1149 Lensed Star 1 (LS1), sa objavil keď vedci sledovali supernovu nazývanú SN Refsdal, ktorú objavili v roku 2014. Supernova bola objavená pomocou gravitačnej šošovky v súhvezdí Leva.

Zdroj:Space.com

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here