NASA túto stredu, 31. mája 2017, uverejnila detaily ich dlho pripravovanej misie k našej najbližšej hviezde, k Slnku. Misia bude štartovať v auguste 2018 a NASA bude mať možnosť odštartovať v 20 dňovom okne, ktoré sa pre NASA otvorí presne 31. júla 2018.

Táto misia by mala pomôcť odpovedať na otázky, ktoré si kladieme už viac ako 60 rokov. NASA na misii pracuje už veľmi dlho, no len vedecké objavy posledných rokov jej umožňujú konečne takúto misiu uskutočniť.

Misia by mala trvať 7 rokov a sonda by mala svoj prvý prelet okolo Slnka uskutočniť v novembri 2018 a posledný v roku 2025.

Parker Solar Probe

Sonda, ktorá bude mieriť k Slnku už o 14 mesiacov, NASA pomenovala “Parker Solar Probe”. Samostatná sonda a všetky jej súčasti boli navrhnuté tak, aby odolali naozaj vysokým teplotám. Na svojom nose bude mať veľký tepelný štít, ktorý ju bude chrániť pred obrovskými teplotami, ktoré sa v takejto blízkosti Slnka šplhajú až na neuveriteľných 1370 stupňov celzia.

PSP (Parker Solar Probe) poletí k slnku 7 krát bližšie ako hocijaká iná sonda v histórií. Konkrétne sa sonda dostane k našej najbližšej hviezde až na neuveriteľnú vzdialenosť 6.3 miliónov kilometrov. Hlavnou aktérkou tejto misie bude pomerne malá sonda, ktorá bude dlhá iba 3 metre. No jedná sa o najdôležitejšiu solárnu misiu, ktorú kedy ľudstvo uskutočnilo. Misia by mala pomôcť vysvetliť záhadné, fyziku popierajúce úkazy, ktoré sme na našej hviezde zaznamenali.

Elon Musk Blog, PSP - NASA

Čo bude PSP skúmať?

PSP bola špecificky navrhnutá na skúmanie dvoch veľmi dôležitých slnečných úkazov. Za prvé sú to solárne vetry, ktorých existencia bola prvý krát spomínaná v štúdií publikovanej v roku 1958. Solárne vetry, špecificky ich rýchlosť, sú jednou zo záhad našej hviezdy, ktorú vedci dúfajú že rozlúštia vďaka tejto misii.

Ďalším dôvodom misie je skúmanie Koróny. Koróna je jasná, plazmová atmosféra Slnka siahajúca milióny kilometrov do vesmíru a najľahšie je viditeľná počas úplného zatmenia Slnka alebo pomocou koronografu.

Sonda nepoletí k Slnku iba raz, za svoj život urobí okolo slnka až 24 preletov. Pri poslednom prelete by mala PSP dosahovať rýchlosti až 684 000 km/h. Takouto rýchlosťou by ste cestovali napríklad z Bratislavy do Žiliny za 1 sekundu.Elon Musk Blog, PSP - NASA

Sondu bude chrániť tepelný štít z uhlíkového kompozitu

Misia takýchto rozmerov, no hlavne s tak blízkym preletom okolo Slnka, nebola doteraz možná. Teploty sú v tejto časti našej slnečnej sútavy neuveriteľne vysoké a aj pri vzdialenosti 6.3 milióna kilometrov bude sonda potrebovať ochranu pred slnečných žiarením. Sonda by mala byť schopná odolať teplotám až do 1370 stupňov. No jej tepelný štít bude sondu chrániť pred viac ako len vysokými teplotami. Solárne vetry, slnečné búrky, či vysoká radiácia, to všetko bude musieť tepelný štít vydržať na to aby bola misia úspešná.

Betsy Congdon, jedna z inžinierov pracujúcich na tepelnom štíte povedala, “Ochrániť vedecké inštrumenty, ktoré sa na PSP nachádzajú je naozaj veľká výzva.”

Tepelný štít je v podstate 2.5 metrový dáždnik, ktorého hrúbka je 11.5 cm a je vyrobený z množstva vrstiev uhlíku, ktorý by za “normálnych” okolností v okamihu uhorel na popol, nebiť faktu, že vo vesmíre nie je kyslík.

Prečo skúmať solárne vetry a Korónu?

Ako sme už spomínali, solárne vetry boli teoretizované už v roku 1958, ich existencia bola následne potvrdená 2 roky potom. Sonda by mala odhaliť prečo hviezdy majú solárne vetry a tak isto ako je možné, že slnko dokáže tieto prúdy nabitých častí vymrštiť supersonickými rýchlosťami do vesmíru.

Sonda zamieri tak blízko k našej najbližšej hviezde ako ešte žiadne iné ľuďmi vyrobené teleso tiež z dôvodu Slnečnej Koróny. Slnečná Koróna je vonkajšia časť slnečnej atmosféry a má veľmi zvláštne vlastnosti. Niektorí vedci dokonca opisujú jej vlastnosti ako “fyziku popierajúce”. Je 300 krát horúcejšia ako povrch Slnka a dodnes nie je známe prečo.

Solárna astrofyzička, pôsobiaca na Johns Hopkins University v laboratériu aplikovanej fyziky, Nikola Fox, povedala, že tento úkaz je tak zvláštny, ako voda tečúca do kopca, také niečo by sa jednoducho nemala diať. Tak isto sa vyjadrila, že je zjavné, že aj keď je Slnko naša najbližšia hviezda, dokopy o nej nevieme veľa.

Čo sú solárne vetry a ako ohrozujú našu planétu?

No čo to vlastne taký solárny vietor je? Takto ho definuje wikipedia:

“Slnečný vietor je prúd nabitých častíc (napr. plazma), ktoré sú emitované z vrchnej atmosféry hviezdy (v prípade hviezdy inej ako zemského Slnka sa môže nazývať hviezdny vietor). Je zložený väčšinou z vysokoenergetických elektrónov a protónov ~ 500 keV), ktoré unikajú hviezdnej gravitácii vďaka svojej veľkej termálnej energii. Slnečným vetrom možno vysvetliť mnoho javov, ako geomagnetické búrky, ktoré vyraďujú vedenia elektrických sietí na Zemi, polárnu žiaru (známu aj ako aurora), chvosty komét mieriace vždy od Slnka a vytváranie vzdialených hviezd.”

 

Na Zemi nás pred solárnymi vetrami chráni naša atmosféra a hlavne magnetické pole Zeme. No i napriek tomu Slnko niekedy vymrští tak masívne množstvo častíc, teda solárny vietor, že to na Zemi spôsobí polárne žiary, no rovnako to môže krátkodobo ovplyvniť magnetické pole Zeme, čo môže narušiť fungovanie niektorých elektrických systémov.

Kedže hlavnou misiou PSP sondy je ochrana Zeme, vedci ako Nikola Fox dúfajú, že poznatky, ktoré získajú im pomôžu v budúcnosti predpovedať tieto slnečné erupcie. Je naozaj potrebné aby sme sa naučili tieto erupcie predpovedať, kedže môžu na Zemi spôsobiť výpadky systémov ako GPS, elektrických sietí a iných systémov, ktoré používame každý deň a riadia naše mestá, ulice, lietadlá, či vlaky. Pokiaľ dokážeme tieto erupcie predpovedať dostatočne skoro, môžme Zem a jej obyvateľov na solarny vietor upozorniť dostatočne skoro a hlavne sa pripraviť.

NASA premenovala Solar Probe Plus na Parker Solar Probe

Sprvu sa táto misia mala nazývať Solar Probe Plus, no NASA sa rozhodla ju premenovať po vedcovi a profesorovi, Eugeneovi Parkerovi. Preto NASA v stredu predstavila svoju sondu pod novým menom – Parker Solar Probe.

NASA vo svojej histórii ešte nikdy nenazvala svoju sondu po žijúcom vedcovi, no tu sa tak rozhodla z dôvodu, že práve Eugene Parker v roku 1958 vydal vyššie spomínanú štúdiu, ktorá prvý krát teoretizovala solárne vetry.

Kto je Eugene N. Parker?

Eugen Parker sa narodil 10. júna 1927 v Amerika a venuje sa výskumu nášho Slnka už takmer 70 rokov.

Tento talentovaný astrofyzik prvý krát predpovedal existenciu supersonických solárnych vetrov. Článok v časopise “AStrophysical Journal” nazvany “Dynamics of the interplanetary gas and magnetic fields” (Dynamika medziplanetárnych plynov a magnetických polí) bol prvý krát publikovaný kým Eugene pôsobil ako profesor na “Enrico Fermi Institute”. Parker v tejto štúdií pojednával o častiach a magnetizme, ktoré supersonickými rýchlosťami neustále unikajú Slnku a o efektoch týchto javov, ktoré sú pozorovateľné na planétach v našom solárnom systéme.

Elon Musk Blog, Eugene Parker

Za toto, a veľa ďalších objavov v poli solárnej astrofyziky, sa NASA rozhodla, že sonda mieriaca k Slnku bude nie len niesť jeho meno, ale rovnako ponesie aj čip, ktorý bude spolu s Eugenovými fotografiami niesť kópiu jeho práce. Sonda tak isto poniesie plaketu, na ktorú si Eugene bude môcť zvoliť nápis podľa želania ako odkaz Slnku.

NASA už sondu skoro dokončila a čoskoro by mala začať fázu “brutálnych” testov, ako je vystavovanie vedeckých zariadení na sonde vysokým teplotám a prostrediu a testovanie tepelnej odolnosti štítu.

Zdroj informácií a fotografií: NASA

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here